Príbeh o Márii hovorí o dievčati, ktoré sa naučilo normálne žiť, hoci bolo od narodenia hluché a slepé. Tento malý zázrak sa odohral vo Francúzsku na konci 19. storočia. Marie Heurtinová sa narodila slepá a hluchá a ani vo veku 14 rokov nedokáže komunikovať s okolím. Jej otec je skromný remeselník, svoju dcéru miluje a napriek radám lekára, ktorý ho presvedčil, že je slabomyseľná, nie je schopný umiestniť Máriu do ústavu pre duševne chorých. Zo zúfalstva nakoniec vezme Marie do ústavu Larnay neďaleko Poitiers, kde sa mníšky starajú o hluché dievčatá a mladé ženy. Napriek skepse predstavenej si mladá mníška Marguerite vezme toto "divoké zviera" pod svoje krídla a robí všetko pre to, aby ho vyviedla z hlbín jeho vnútorného väzenia a našla s ním spôsob, ako s ním komunikovať a naučiť ho žiť. Marie sa najprv len bráni, snaží sa utiecť a kričí ako divé zviera. Je ťažké odhadnúť, či sa vôbec niečo naučí, pretože nevidí, nepočuje a nehovorí.
